Vitaj v našom e-shope / osobný odber v showroome možný v pondelok až sobotu, predajne FIT PLUS v OC sú pre lockdown zatvorené.

Dočkáme sa čoskoro aplikácie, ktorá dokáže navrhnúť optimálny tréningový plán?

  • Novinky

„Kalkulačka”, ktorá by po zadaní telesných parametrov vedela vypočítať koľko, čo a kedy musí človek cvičiť, aby dosiahol požadovaný výsledok bez zbytočného presilenia svalov. To, čo v minulosti zvyklo byť nepredstaviteľné, sa dnes približuje k skutočnosti. Skupina výskumníkov sa pozrela hlbšie do fyziologických základov tvorby svalovej hmoty a prišla s matematickým modelom, ktorý dokáže predpovedať optimálny režim cvičenia na ich tvorbu, čím môže výrazne znížiť premáhanie ľudského organizmu.

Dočkáme sa čoskoro aplikácie, ktorá dokáže navrhnúť optimálny tréningový plán?

Vedci z Cambridgeskej univerzity sa na problém pozreli z pohľadu teoretickej biofyziky. Ich cieľom bolo identifikovať najvhodnejšie množstvo sily a počtu opakovaní, ktoré treba aplikovať vo svojom tréningovom pláne.

Častý prisvojený zlozvyk

Všeobecne známe štúdie udávajú, že pri silovom cvičení pre každého existuje optimálna hmotnosť. Pričom svaly môžu dosahovať svoj maximálny výkon iba odmedzený čas.

Práve pravidelné zaťažovanie svalov vytvára nápor na nervové zakončenia (the cell signalling pathway), čo vedie k syntéze - tvorbe nových svalových bielkovín. Pri a pod určitou hodnotou je však zaťaženie nedostatočné. Preto si športovci častokrát mýlia pojmy s dojmami a predlžujú trvanie svojho tréningu, ktorý mnohokrát nemá na telo až taký účinok.

Pri cvičení platí, že čím väčšiu záťaž človek použije a viac opakovaní vykoná, tým pocíti väčší nárast svalovej hmoty. Pri definicii prečo je to tak a ako veľmi sa to deje, sa mnoho názorov odborníkov rozchádza.

Ľudia sa výrazne líšia vo svojej fyziológii a správaní, vďaka čomu je takmer nemožné experimentovať so zmenami veľkosti svalov. „Môžete extrahovať svalové bunky a pozrieť sa na ne jednotlivo, ale popritom určite zanedbáte aj iné vplyvy počas cvičenia, ako sú hladiny kyslíka a glukózy," hovorí profesor Eugene Terentjev z Cambridgeského Cavendish Laboratory, jeden zo spoluautorov modelu. Dokonca i samotná hranica kritického zaťaženia pravdepodobne závisí od konkrétnej fyziológie jednotlivca.

Ako to funguje?

Poznatky o tom, ako sa bielkoviny vo svalových vláknach dokážu zmeniť, nie sú žiadnou novinkou. Ale podrobnosti, prečo k tomu dochádza sa každým dňom postupne vyjasňujú. Príkladom je domnienka, že za rast sú zodpovedné hlavné časti svalov - aktín a myozín. Štúdie sa neskôr poopravili, že len drobná časť svalov - titín, je zodpovedná za šírenie signálu v nervových zakončeniach svalu.

Vždy, keď je časť molekuly dostatočne dlho pod tlakom, prepne sa do akéhosi „druhého” stavu, čím odhalí dovtedy skrytú časť na povrch. Vďaka tomu, že je táto časť zodpovedná za nadväzovanie nervových spojení, je schopná naviazať sa na susednú molekulu a tým vytvoriť nové nervové spojenie. Ďalšiu úlohu zaujme titín, bielkovina, ktorej veľká časť sa natiahne spolu s natiahnutím svalu.

Malá časť titínu obsahuje takzvanú titínkinázovú doménu, ktorá generuje chemický signál - ovplyvňujúci rast svalov.

Molekula sa s väčšou pravdepodobnosťou otvorí ďalším spojeniam, ak je pod väčším tlakom alebo ak zostane pod rovnakou silou dlhšie. Obe podmienky zvýšia počet aktivovaných signálnych molekúl. Tie potom indukujú syntézu ďalšej mRNA, čo vedie k zväčšovaniu svalovej bunky.

Riešenie priamo v telefóne

Stovka experimentov a štúdii ohľadom rastu svalov viedla vedcov k myšlienke vytvorenia zlatej strednej cesty. Spolu autor a vášnivý športovec Neil Ibata sa k nej vyjadril: „Bol som nadšený, že môžem lepšie porozumieť tomu, prečo a ako sval rastie. Vyhýbaním sa cvičebným režimom s nízkou produktivitou a maximalizovaním potenciálu športovcov, by sa dalo ušetriť toľko času.”

Terentjev a Ibata sa rozhodli vytvoriť matematický model, ktorý by mohol predpovedať rast svalov.

Začali s jednoduchým modelom, ktorý sledoval otváranie molekúl titínu pod tlakom. Pomocou dát získaných podrobnou štúdiou pod mikroskopom, sa im podarilo určiť s akou pravdepodobnosťou sa titín otvorí alebo zatvorí v komunikácií s okolím pri konkrétnom množstve záťaže svalov.

Základnou myšlienkou modulu má predstavovať softvérový produkt, ktorý by po zadaní niekoľkých podrobností o individuálnej fyzioloógií mohol užívateľovi optimalizovať jeho tréningový plán.

Model je rozšírený aj o problematiku svalovej atrofie, ku ktorej dochádza počas dlhého odpočinku na lôžku alebo u astronautov v mikrogravitácii. Jeho myšlienka ukazuje, ako dlho si sval môže dovoliť zostať neaktívny, než sa začne skracovať a aký by mohol byť najvhodnejší režim obnovy.

Vedci dúfajú, že sa im už v blízkej budúcnosti podarí premeniť utopistickú myšlienku na prívetivú softvérovú aplikáciu, ktorá by mohla hneď po uvedení na trh poskytnúť individuálne tréningové plány pre konkrétne potreby užívateľov.

Naše ďalšie webstránky

Ako výhradný zástupca LifeFitness máme najširšiu ponuku zariadení pre komerčné fitness centrá

Navštíviť

Od roku 1992 prinášame novinky zo sveta fitness, bodybuildingu a zdravého životného štýlu

Navštíviť

Každý rok motivujeme a vyhlasujeme súťaž Do formy s Muscle&Fitness

Navštíviť

Cookies nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Používaním / zobrazovaním stránky vyjadrujete súhlas s používaním a uchovávaním cookies. Ďalšie informácie).

Rozumiem